Čo nám hovorí naše telo alebo reč zlomenej nohy

Bola som dieťa odchované na penicilíne, spomínam si, že ako žiačka som bola snáď každý druhý týždeň chorá. Aby som rýchlo vyzdravela a mohla znova fungovať, šup, tabletka a je po horúčke.

Keď som začala chodiť do práce, bola som hrdá na to, že som za celý čas nebola chorá a nemala som PNku. Lebo veď, keď čosi, šup, paralen a frčí sa ďalej. No teda, až kým som tesne pred materskou nenastúpila do nemocnice, lebo to už tabletka nevyriešila :-).

Zamýšľať sa nad tým, že mi moje telo niečo chce povedať, že nejdem úplne tou správnou cestou, mi ani nenapadlo. Nebol na také čosi čas!?

Až život sám ma priviedol k poznaniu, že naše telo je náš spojenec. Odzrkadľuje nám, čo sa nám deje v mysli a aký si v sebe nesieme pocit. Ukazuje nám, čo potrebujeme prijať, čo zmeniť…

V januári som si zlomila ľavú nohu – kosť na ľavom chodidle. Vedela som, že to nie je len tak, že sa za tým skrýva nejaký odkaz. Niečo som objavila a niečo zmenila. Moja pozornosť však nešla správnym smerom, išla som na to obkľukou, hoci som cítila, kam ma to volá. Bála som sa pripustiť si pravý význam. A tak sa „muselo“ stať, aby som si takmer navlas v rovnakej situácii zlomila kosť tentokrát na pravom chodidle. Akoby zrkadlový obraz celej situácie a následne aj jej konečný prejav (zlomená kosť).

A tak vám teraz ponúkam jednu z ciest, ako rozkľúčovať to, čo hovorí naše telo a kam nás ten život pozýva.

Zlomená kosť na nohe hovorí:

„Máš strach vykročiť do budúcnosti. Bojíš sa toho, čo Ti prinesie zmena. Dovoľ si zastaviť cestu, ktorou teraz kráčaš, nerieš vonkajší svet, vráť sa do svojho vnútra. Počúvaj, čo Ti hovorí a nasleduj svoj pocit. Nesnaž sa ten vnútorný hlas prehlušiť tým, čo robíš navonok. Nauč sa nelipnúť na starom, prijmi zmenu do svojho života.“

Chodidlo je konkrétne o vykročení.

Následne som sa pozrela na to, ako sa obe situácie odohrali. Z nadhľadu ako zo spomaleného filmu. Sledovala som, čo vidím ako nestranný pozorovateľ. Vidím ženu, ktorá hodí „návnadu“ a potom sa skryje. Pre objasnenie – kosti na oboch chodidlách som si zlomila pri hre so psom. Hodila som mu loptičku a utekala som sa skryť :-).

A tak sa odhodlávam vykročiť ku zmene. Nemôžem sa viac skrývať, lebo ma moje telo viac nemusí upozorniť. Cítim volanie a musím ísť za ním. Bojím sa, napriek tomu idem. Bojím sa, čo mi prinesie odkrytie mojich darov. Poznám ich a dlho som ich nechcela prijať za svoje. Bála som sa pred svetom a hlavne pred sebou priznať, že…

  • mám dar nacítiť sa a vedieť, kam ľudia smerujú, či je to pre nich prospešné. Kam by mali usmerniť svoju energiu, aby ich život žili v súlade so sebou.

Horšie sa mi to vníma u seba :-). Tak to býva. Aj obuvníkove deti chodia bosé. Nemusí to tak však byť a preto sa aj ja stále učím. A práve preto som si „musela“ zlomiť obe nohy.

Odovzdávam sa s dôverou, že takto je to správne. Nasledujem svoj pocit. Tak mi Pán Boh pomáhaj!

Ak Ťa to volá, pridaj sa ku nám na niektorý zo seminárov alebo si zaisti konzultáciu. Vlastný prežitok je nenahraditeľný.

Ako to máš Ty? Počúvaš, čo Ti hovorí Tvoje telo?

Problémy so žlčníkom, štítnou žľazou, alergie, bolesti očí… akákoľvek nemoc je našim zrkadlom. Ak to chceme zmeniť, je potrebné začať načúvať svojmu telu. A nechať si poradiť. Tak sa môžu diať zázraky.

Jana Hanusová
Podporujem a sprevádzam ženy a mužov na ich ceste k vlastnej SEBAHODNOTE. Učím ich, čo znamená veriť sám sebe, svojim túžbam a ukazujem im cestu, ako ich naplniť. O mojej ceste sa dozvieš tu >>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účely spracovania Vášho komentáru