Deň „Blbec“ alebo TOP tip, ako zvládnuť náročný deň

Povedzte, priatelia, stáva sa to aj Vám, však?

Kto sa pozerá z nadhľadu – z vtáčej perspektívy, mohol by si pomyslieť: „Dievča, čo sa sťažuješ? Máš za sebou krásny deň. Ste zdraví, máte čo jesť, máš kde bývať, dovolíš si prechádzku v prírode, dokonca bolo krásne slnečné počasie!“

Je to nádhera!

Áno, presne takýto deň sme mali, akurát nami lomcovali od samého rána silné emócie. Nervozita, hnev, smútok, sebaľútosť … všetky a u všetkých naraz. To nás je doma päť. Ešteže pes to dal :-).

Niektoré dni sú jednoducho také. Človeku dokáže v takomto stave vadiť úplne všetko. Napríklad aj to:

  • že som včas rána, keď som vstávala z postele, potiahla „pupočnú šnúru“ aj s najmladším synom… do kelu, zasa je môj čas „chvíľka pre seba“ v háji!
  • že sa vysypal mak mimo misku… celkom veľké množstvo :-)… mám málo roboty? Ach jaj, ešte aj toto. Kedy ja si už konečne na chvíľu sadnem a vyložím nohy?
  • že som strávila pri varení obeda pol dňa a všetko sa zjedlo… a zasa len v tej kuchyni a znova rozmýšľať, čo na večeru. Celý deň na nohách a nie je po mne nič vidieť!
  • že to modré tričko ešte nie je opraté… čo si mám obliecť?
  • že už nie je čokoládový jogurt v chladničke… on (rozumej brat) už mal včera, ja teraz nemám čo jesť!
  • že tá kefa na vlasy je zasa na práčke… to nevie nikto iný upratať len ja?

„Dnes je môj najhorší deň…,“ takto by to celé mohlo skončiť – ako občas hovorieva náš Damian.

Ďakujem vtedy tomu dňu, keď nám docvaklo, ako to zvládnuť. Dokážeme spolu komunikovať aj v týchto chvíľach tak, aby sme si navzájom neubližovali. Samozrejme, niekedy sú naše pocity silnejšie. To však už narážam na to, ako z toho von. Vďaka našim osvedčeným technikám si vieme aj z náročnej situácie urobiť peknú srandu. No, veď mrknite …

Ráno vstávam potichúčky, div nelietam nad zemou, aby som čo najtichšie vyliezla zo spálne. Mám totiž v pláne uvariť si čaj a svojich 15 minút využiť na „správne naladenie“ dňa, kedy si zvyknem vo svojich predstavách zaželať, ako bude vyzerať dnešný deň… čo v ňom zažijem, aký pocit si budem v sebe niesť… vložím vďačnosť za noc a za veci, ktoré mi fungujú, i ktoré zatiaľ nie, zadám úmysel niečo zmeniť, ponaťahujem krátko svoje telo… veď hovorím – 15 minút. Mám totiž odskúšané, že vďaka tomuto ceremoniálu sa mi darí preplávať jednotlivými situáciami s ľahkosťou.

Nestihnem však ani vodu na čaj dovariť, už počujem na schodoch kroky … „Mama?“ ozve sa najmladší Patrik.

„Och, to nie!“ prebehne mi hlavou, prevrátim očami. „A celý deň je v kýbli.“

„To už si hore? Ešte je málo hodín.“

Vtom pribehnú ďalšie dve deti plné energie po noci nejaké vyhladnuté. „Mami, čo máme na raňajky?“ Syn si popri tom nalieva čaj do pohára. Ako ho však nesie na stôl, vyšmykne sa mu z rúk, pohár sa rozbije. Na zemi sklo v každom kúte a mokrá mláčka na pyžamku.

„Pomóóóc, práve teraz. Porazí ma.“

… takto by sa to mohlo niesť celým dňom. Výčitka k výčitke, nervozita sa stupňuje. Ak k tomu pridám, že nás je doma päť, je možné, že by sa to znásobovalo a nestihlo by ani slnko v ten večer zapadnúť, niekde by vybuchla sopka – spŕška slov, ktoré bolia dušu. A taký pekný deň to mohol byť 🙂

Namiesto toho ma zastaví Damian: „Mami, poďakuj mi!“

… je možné, že sa čudujete. Že sa Vám to zdá neprimerané a vonkoncom nevhodné v takejto situácii „dráždiť tigra“. Mohlo by to totiž dopadnúť aj takto …

„Za čo Ti mám poďakovať, za to, že namiesto pohody tu musím vysávať a utierať?“ alebo „Užaj to daj do poriadku!“, prípadne „Čo robíš? To si nevieš pekne položiť na stôl?“ a napokon „Si nemožný!“

My totiž vieme, že …

Čokoľvek, čo nás núti použiť slová, ktoré sú skryté za sťažnosťou, príkazom, výčitkou, hodnotením a posudzovaním, sú len naše vlastné doposiaľ nespracované emócie.

Prvým krokom k oslobodeniu od týchto emócii je uvedomenie si práve tejto skutočnosti. Cez vďačnosť.

„Ďakujem Ti Damianko! Dovolil si mi zažívať hnev vo mne ukrytý. Nespracovanú zúrivosť a sebaľútosť. Dajme to do poriadku.“

Je dosť možné, že sa podobné situácie budú opakovať ešte niekoľko desiatok či stovák krát, až kým sa nám podarí precítiť naozajstnú vďačnosť za pocit, ktorý v nás niekto vyvolal. Vtedy precítime dokonalé prijatie aj svojej temnej stránky a viac sa ku nám nebude musieť táto skúsenosť vrátiť.

Doma sme sa dohodli s deťmi, že si budeme navzájom „pomáhať“ poznávať svoje emócie. Ej, veru, ale nie vždy je tá správna chvíľa. Občas je dobre nechať tigra najskôr vybehať v klietke. Vo veľkej zúrivosti alebo hneve sa vďačnosti od tigra nedočkáme. A my predsa chceme vzájomne budovať láskavý prístav, v ktorom sú emócie povolené. No na druhej strane vytvoriť bezpečné miesto, v ktorom je priestor na spoznávanie vlastných pocitov bolesti, radosti, smútku, nepochopenia, pocitu viny, či obete.

Všetko je v poriadku. Sme ľudia a je ľudské prežívať svoje víťazstvá i pády. Nachádzať rovnováhu tam, kde ju zatiaľ necítim.

Výborným rýchlokurzom pre pochopenie tohto princípu je spolupracovať na tom so svojim partnerom. Prináša to naozaj zaujímavé situácie. Žiadne dusenie emócii pod pokrievkou, všetko veľmi rýchlo vypláva na povrch. Akoby ste pri varení použili namiesto jednoplatničky kuchtu! Uvarené máte za 30 minút. Ale vy viete, že tlakový hrniec má gombík na výpust pary. Vy sa potom dosýta najete dobrého jedla, ktorému tlak pomohol k svojej lahodnej chuti.

Tak kto sa pridá? Máte odvahu požiadať svoje deti, aby Vám povedali vo chvíli, keď sa na nich hneváte: „Mami, poďakuj mi!“? Kto má guráž vyzvať svojho partnera či partnerku, aby Vám dal/a záchranné koleso, keď sa začnete topiť vo svojich vlastných emóciách… „Poďakuj!“

Pozývam Vás do akcie, lebo verím, že Vám to prinesie väčšiu pohodu do vlastnej rodiny, viac pochopenia a predovšetkým lásku k svojmu vlastnému JA.

S láskou, Janka

Jana Hanusová
Som ne"obyčajná" žena ako Ty, manželka a matka troch detí. Túžim po tom, aby nám bolo v našich rodinách spolu krásne. Ukazujem ženám, ako je možné tvoriť teplo domova aj vtedy, keď už je doma cítiť chlad. Do môjho života môžete nazrieť tu . Som tiež autorkou eBooku Harmónia v rodine začína harmóniou v Tebe. Zdieľam v ňom návod, vďaka ktorému sa to darí mne. V eBooku Choďte už konečne spať! prinášam inšpiráciu, ako z večerov plných nervozity urobiť večer plný pohody ... nie je to však úplne bez práce, stačí to LEN robiť trochu inak.
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účely spracovania Vášho komentáru