Nevieš pozdraviť?

Nepoznám snáď rodiča, ktorý by netúžil po tom, aby bolo jeho dieťa slušne vychované. Podľa toho sa k nemu aj adekvátne správa. Chceme predsa, aby sa naše deti chovali úctivo a slušne, však?

Povoľte uzdu fantázii a predstavte si …

Idete po ulici so svojim dieťaťom a stretnete známu susedu. Ako sa patrí, navzájom sa pozdravíte, Vaše dieťa však zostane ticho, hoci staršiu pani dobre pozná. Ako zareagujete?

  • Pozdrav sa!
  • No, nevieš sa pozdraviť?
  • Pekne pozdrav tetu …
  • Nevieš, čo sa patrí?

… ej veru, … aj ja som zvykla v rámci „správnej“ výchovy k úcte k iným ľuďom hovoriť podobne. Akurát som akosi pozabudla, že tu absentuje úcta k môjmu dieťaťu. Myslela som si, že ak mu to patrične slovne vysvetlím, bude to jasné a z môjho dieťaťa vyrastie úctivý a charakterný človek.

Ale omyl.

Ešte je tu totiž ďalšia možnosť.

Zostať TICHO a neriešiť … slová sú často zbytočné.

Deti sa učia príkladom … od malička a ak sa my zvykneme správať s úctou k iným ľuďom, dieťa náš postoj nasaje ako špongia. V prípade, že ho pred inými ľuďmi napomíname, dávame mu pokyny, príkazy, aj keď milým prístupom, vyjadrujeme tým nedôveru voči dieťaťu a bojkotujeme jeho rozhodnutie. Je fajn, povedať mu medzi štyrmi očami len krátku informáciu napríklad typu … „Keď stretneme známeho človeka, je slušné ho pozdraviť.“

Howk, bez ďalších komentárov. Verme deťom, stačí im to povedať raz.

A že so mnou niektorí stále nesúhlasíte? Máte na to právo, čítajte však ešte ďalej.

Poďme znovu k našim predstavám … ste v obchode s Vašim partnerom, tlačíte nákupný vozík, obzeráte tovar vo výklade a košíkom nechtiac narazíte do pani, ktorá taktiež dopĺňa zásoby do domácnosti. Partner Vám hovorí:

  • Ospravedlň sa!
  • No, nevieš sa ospravedlniť?
  • Prosím Ťa, tak sa ospravedlň.
  • Nevieš, čo sa patrí?

Fuuu, to je pocit …Tak ako? Že to nie je to isté, lebo my sme dospelí a vieme, čo sa patrí? Áno, vieme, ale určite to nie je preto, že nás to pekne učili slovne. Som presvedčená o tom, že pani v obchode sa ospravedlníme bez toho, aby nám to niekto musel povedať …

Deti sú Božie bytosti … rovnaké ako aj my. Máme rovnakú cenu. Tak nám prajem, aby sa nám darilo vzájomnú úctu a rešpekt budovať v každodenných situáciách.

Janka

Jana Hanusová
Som ne"obyčajná" žena ako Ty, manželka a matka troch detí. Túžim po tom, aby nám bolo v našich rodinách spolu krásne. Ukazujem ženám, ako je možné tvoriť teplo domova aj vtedy, keď už je doma cítiť chlad. Do môjho života môžete nazrieť tu . Som tiež autorkou eBooku Harmónia v rodine začína harmóniou v Tebe. Zdieľam v ňom návod, vďaka ktorému sa to darí mne. V eBooku Choďte už konečne spať! prinášam inšpiráciu, ako z večerov plných nervozity urobiť večer plný pohody ... nie je to však úplne bez práce, stačí to LEN robiť trochu inak.
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účely spracovania Vášho komentáru