Prečo stále v škôlke plače?

Tak by si si priala, aby práve Tvoje dieťa patrilo medzi tie deti, ktoré rady chodia do škôlky. Samé sa prezuje, prezlečie, dá Ti pusu a hopkajúc s úsmevom na perách vbehne do triedy, odkiaľ Ti veselo zamáva na rozlúčku. Ach, to je predstava.

Lenže to Tvoje dieťa sa vlečie so sklonenou hlavou, slzy má na krajíčku, na úsmev to vonkoncom nevyzerá, drží sa Ťa za nohu, keď ho chceš prezuť a keď sa už máte rozlúčiť, nahodí svoju „podkovičku“ a spustí plač.

Tebe sa potom tak ťažko odchádza, stisne Ti srdce a tak máš chuť ho utíšiť, aby si mohla v pohode odísť. Alebo máš možno nervy na to, že práve to Tvoje stále reve.

  • „Neplač! Si už veľká!“
  • „Áaaale, snáď nebudeš plakať, pozri, ani Miška neplače!“
  • „V škôlke je dobre, pozri, aké tu majú pekné hračky.“
  • „Prosím Ťa, snáď nebudeš plakať?!!
  • „Už naozaj prestaň!“

Toto zväčša zvykneme počuť v škôlkárskej šatni. Lenže, dieťaťu to vôbec nepomáha.

Skúsme sa na to pozrieť z inej strany. Ráno sa ponáhľaš do práce. Keď sa vám už konečne podarí nalodiť do auta, pridáš na plyn, lebo ten čas nejako rýchlo beží a už Ti ho veľa nezostáva, aby si stihla prísť do práce včas. To ešte musíš zaviesť deti do školy a do škôlky! Po ceste stretáš ľudí na prechode, ktorých musíš pustiť, na semafore je tá červená dnes nekonečná, aj ten vlak musí isť práve teraz? Nervy máš na dranc. Konečne zaparkuješ, vybehneš von z auta, len to dieťa nechce z neho von. V škôlke Ťa čaká náročná rozlúčka. Po tom, ako sa napokon dostaneš zo škôlky, utekáš k autu a zistíš, že máš na aute papuču. Zabudla si totiž v tom zhone zaplatiť za parkovanie! Jednoducho, deň „Blbec“. Ako sa cítiš?

  • „Áaaale, snáď sa nebudeš rozčuľovať.“
  • „Si už veľká, to sa nepatrí, aby Ťa táto situácia dokázala rozhodiť.“
  • „Nezúr, mala si si to zorganizovať ráno tak, aby si nebola pod tlakom!“
  • „Ujovia policajti sú fajn, dajú Ti len malú pokutu.“
  • „Už naozaj prestaň!“

Čo z tohto Ti pomôže, aby si prestala mať nervy? Lebo teda takto to už vôbec nestíhaš. Musíš volať policajtov a s najväčšou pravdepodobnosťou peniaze určené na dnešný nákup pôjdu do luftu na pokutu.

Jednoducho sa s týmto nepríjemným pocitom musíš vysporiadať sama.

Môže Ti však pomôcť, ak od niekoho v tej chvíli pocítiš súcit alebo dostaneš nejakú radu. Ponaučenia, karhanie, porovnávanie Ti teda vôbec nepomôžu.

Ako teda na to, aby tie rána boli menej bolestivé a viac pohodové?

DOVOĽME DIEŤAŤU PLAKAŤ.

Je to úplne v poriadku. Každé dieťa má na to dôvod. Možno je smutné, nahnevané, cíti sa osamotené, odložené, sklamané … Aj Ty máš predsa dôvod na to, prečo sa cítiš namosúrená, bezradná, keď si nájdeš na aute papuču.

Prejavme súcit k jeho emócii. Stopnime našu akútnu potrebu zastaviť plač dieťaťa. Dohováranie a vysvetľovanie dieťa utvrdí len v tom, že mu nikto NEROZUMIE. Dieťa najviac potrebuje v tejto chvíli našu podporu.

„Je Ti smutno, to je v poriadku. Keď Ti to pomôže, môžeš si poplakať.“

Či už si pani učiteľka alebo mamička, skúste sa na tejto „stratégii“ vzájomne dohodnúť. Ak dieťaťu nebudeme upierať jeho emócie a dovolíme mu plakať, paradoxne jeho plač čoskoro ustane. Vie, že je v bezpečí a v prostredí, kde mu niekto rozumie.

Ak by sme nazreli do odborných článkov, dočítali by sme sa, že dieťa môže plakať z rôznych dôvodov. Jedným z nich je Tvoje vlastné nastavenie. Ja to poviem svojou rečou.

Na všetko, čo robíme, potrebujeme mať jasný dôvod. Vlastné PREČO. Len vtedy, ak vieme, prečo niečo robíme, sme presvedčení o správnosti a je to v súlade s našim vnútorným pocitom, máme zaručený úspech.

Aké je Tvoje PREČO? Prečo Tvoje dieťa musí chodiť do škôlky?

  • Možno chodíš do práce a dieťa nemáš kam dať.
  • Možno si z neho unavená, lebo máš doma ďalšie dve deti a veríš, že keď si od neho oddýchneš, budeš potom láskavejšia mama.
  • Možno mu nevieš vytvoriť podnetné prostredie a si presvedčená, že škôlka mu takéto prostredie dáva.

Nájdi si svoje vlastné PREČO. Aby Tvoje dieťa bolo v pohode, najskôr s tým musíš byť v pohode Ty.

Ak si pevná v Tvojom PREČO, dokážeš byť v náročných chvíľach rozlúčky dieťaťu oporou. Bude sa napriek svojmu smútku cítiť milované.

A napokon. Možno je niečo, čo pomôže Tvojmu dieťaťu cítiť sa lepšie, upokojiť sa. Vankúšik, Tvoja nočná košeľa, macko … niečo, pri čom nájde kúsok domova, kúsok z Teba, keď to bude potrebovať. 

Rada by som Ti napísala, milá mama, aby Tvoje dieťa viac neplakalo, aby boli vaše rozlúčky a zvítania plné radosti. Popravde Ti chcem však zapriať, aby si dokázala byť v pohode bez ohľadu na to, čo prežíva Tvoje dieťa.

Nech sa máte spolu fajn.

S láskou, Janka

PS: Aj večer je možné mať doma pohodu. Ako sa nám darí vymeniť večernú naháňačku do postele za „božský kľud“, sa dozviete TU.

 

Jana Hanusová
Som ne"obyčajná" žena ako Ty, manželka a matka troch detí. Túžim po tom, aby nám bolo v našich rodinách spolu krásne. Ukazujem ženám, ako je možné tvoriť teplo domova aj vtedy, keď už je doma cítiť chlad. Do môjho života môžete nazrieť tu . Som tiež autorkou eBooku Harmónia v rodine začína harmóniou v Tebe. Zdieľam v ňom návod, vďaka ktorému sa to darí mne. V eBooku Choďte už konečne spať! prinášam inšpiráciu, ako z večerov plných nervozity urobiť večer plný pohody ... nie je to však úplne bez práce, stačí to LEN robiť trochu inak.
Komentáre
  1. Monika píše:

    Dobry den,mam jednu rocnu dcerku a jedneho 16-rocneho syna.deti ako by voda a oheň..syn,ako male dieta bol tichy,samostatne sa hral,hoci vyziadal moju spolocnost,ale taky super dieta bol.moja dcera je taka ako ohen,blesk,do vsetkeho sa mota,trucuje(ano,uz teraz!),hoci je samostatnejsia,aj sikovna,mozem byt na nich len hrda.maju sa radi.to len na priblizenie situacie-poprosim va o radu,ako na nu,aby som mohla tie hnevove zachvaty eliminovat a pritom sa nezblaznit..predsa nemozem jej vsetko dovolit,nedajboze bat sa z vlastneho dietata..???existuje nieco,ako sa da tieto stavy dostat pod kontrolou?????dakujem za odpoved

    • Jana Hanusová píše:

      Dobrý deň Monika,

      veľmi si vážim Vašu dôveru. Ak tomu správne rozumiem, dcérka dokáže byť vzdorovitá a mať záchvaty hnevu či zúrivosti na akomkoľvek mieste a kedykoľvek. Vy sa v tom cítite zle a neviete, čo s tým. Určite existuje spôsob, ako z toho von. Ide však o obojstranný proces. Nie je cesta dostať pod kontrolu len stav dieťaťa, ale aj naše vlastné prežívanie. Verím, že som dosť zrozumiteľná. Podstatné pre Vás je, aby ste Vy vedeli, ako „máte“ reagovať. Budem rada, ak mi možno napíšete konkrétnu situáciu a na nej si to vysvetlíme. Nech sa páči, využite jednu z ciest info@janahanusova.sk alebo cez správu na stránke https://www.facebook.com/harmoniavrodine/.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účely spracovania Vášho komentáru