To naozaj každý robí všetko najlepšie ako vie?

Spomínam si na jeden rozhovor s mojou priateľkou akoby to bolo práve včera, hoci sa udial už pred mnohými rokmi. Pamätám si však z neho len jedinú vetu, o ktorej som potom zvykla občas rozmýšľať.

„Verím, že každý robí všetko najlepšie ako vie.“

Nejako mi to nedalo. Ako to vôbec môže byť možné? Keby tomu bolo tak, musel by byť z našej planéty raj. To by sa predsa krásne žilo v našich rodinách, komunitách, priateľstvách, pracoviskách. Nechcela som tomu uveriť. Veď ľudia dokážu toľko veci odfláknuť, náročky pokaziť, klamať, ohovárať, okrádať … veď sa toľko neprávosti deje medzi nami.

Až mi jedného dňa došlo, že …

Najlepšie neznamená ideálne a dokonale. Najlepšie je to, čoho sme v danej chvíli schopní. 

Stačí si spomenúť na svoje vlastné prešľapy.

Keď mala moja prvá dcéra asi rok, vnímala som u nej, že začína prejavovať svoju osobnosť a svoje potreby. Samozrejme, jej spôsobom, ktorý teda so mnou častokrát neladil :-). Vedelo ma jej správanie rozčúliť a keď sa mi nepodarilo udržať pokoj, dokázala som na ňu nakričať. Veľmi rýchlo mi však došlo, že to takto nechcem. Musí to ísť predsa inak. Ale ako na to, keď iný spôsob nepoznám? Pomohol mi kamarát Google. Zaujímali ma knihy o výchove detí, hlavne také praktické s dobrými recenziami. A tak som ako prvú objavila knihu od Adele Faber a Elaine Mazlish – Ako hovoriť, aby nás deti počúvali, ako počúvať, aby nám deti dôverovali.

„Zhltla“ som ju za pár dní. 

Je to kniha nabitá naozaj praktickými radami ako sa dá s deťmi komunikovať inak ako cestou príkazov, zákazov, vyhrážok a kriku.

Páááni, ale v praxi to vôbec nefungovalo! Robila som si poznámky, jednotlivé situácie som analyzovala, prepisovala do možných iných reakcií, aby som sa zlepšovala.

Vety, v ktorých som mala vyjadriť svoje potreby, išli zo mňa ako z chlpatej deky. Pochopenie emócií dieťaťa bolo pre mňa fest náročné. Aj keď sa mi kniha veľmi páčila a s jej princípmi som naozaj súhlasila, mala som pocit, že možno nie je úplne pre mňa a tak som hľadala ďalej. Táto kniha mi totiž nepomohla vyformovať dieťa tak, aby ma vždy poslúchalo.

 … to bol totiž môj podvedomý cieľ, ktorý som skrývala za moju snahu stať sa lepším rodičom. Uvedomila som si to však až oveľa neskôr. Hľadala som instantný návod, ako zmeniť dieťa.

Odvtedy som prečítala niekoľko kníh týkajúcich sa rodičovstva a vzťahov s deťmi. Ale až keď som objavila poznanie, že knihy sú len inšpiráciou a našim trenažérom, som si uvedomila, že je to o našej ceste za vlastným poznaním. Ceste, na ktorej robíme všetko najlepšie ako vieme

Obe sme totiž konali tak, ako sme najlepšie vedeli, nedokázali sme to v tej chvíli robiť lepšie. Lepšie by to možno vedel urobiť iba niekto iný. My sme však my.

A aj keď sa nám to nechce veriť

  • syn má naozaj „upratanú“ izbu najlepšie ako vie, aj keď v nej má binec ako v tanku,
  • dcéra kričí a škrieka aj keď na to predsa nemôže mať dôvod – veď kvôli takej „somarine“,
  • učiteľka dá dieťaťu poznámku za nesplnenú domácu úlohu bez toho, aby si overila dôvody.

Za všetkým sa totiž skrýva slovíčko KEBY.

KEBY však v realite neexistuje. Existuje iba práve TERAZ.

Môžeme za tým hľadať  lenivosť, nekompetentnosť, túžbu po moci, po peniazoch, po pozornosti. Alebo len nenaplnenú potrebu pochopenia vlastných emócií.

Čo teda môžeme robiť my, keď máme pocit, že ten druhý naozaj isto nerobí všetko najlepšie ako vie? 

Že ten syn si isto tú izbu dokáže upratať lepšie, dcéra isto dokáže aj inak ako krikom povedať, keď niečo chce a že tá učiteľka by si mohla najskôr zistiť príčinu nedokončenej úlohy.

Urobme práve to, čo sme si práve prečítali. POVEDZME, čo POTREBUJEME. Dokážeme to však naozaj povedať len vtedy, keď v nás odzneli pocity frustrácie, nervozity, či zúrivosti. Naše predstavy nemusia vôbec ladiť s predstavami iných ľudí. Povedzme to napríklad takto:

„Vidím, že si upratovaním strávil naozaj dosť času, bola by som však rada, keby tieto ponožky boli v komode, pastelky v peračníku a kocky z lega v krabici.“

Na dnes teda trénujme uvedomenie, že všetci robia naozaj to najlepšie, čo vedia v tom danom okamihu. Ak to vnímame inak, skúsme povedať, čo POTREBUJEME.

Prajem Vám krásny deň,

Janka

 

 

 

 

Jana Hanusová
Som ne"obyčajná" žena ako Ty, manželka a matka troch detí. Túžim po tom, aby nám bolo v našich rodinách spolu krásne. Ukazujem ženám, ako je možné tvoriť teplo domova aj vtedy, keď už je doma cítiť chlad. Do môjho života môžete nazrieť tu . Som tiež autorkou eBooku Harmónia v rodine začína harmóniou v Tebe. Zdieľam v ňom návod, vďaka ktorému sa to darí mne. V eBooku Choďte už konečne spať! prinášam inšpiráciu, ako z večerov plných nervozity urobiť večer plný pohody ... nie je to však úplne bez práce, stačí to LEN robiť trochu inak.
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účely spracovania Vášho komentáru