Žeby všetko bolo inak?

Príde manžel večer z práce, ledva pozdraví, vyzlečie sa, potom ako navštívi „wécko“, príde do kuchyne, nazrie do hrncov a v hrnci zemiaky. „Tie zemiaky sú nejaké prihorené.“
A emócie stúpajú … hoci muž je v úplnej pohode, manželke ide hlavou: „Celý deň sa naháňam, ešte som si ani kávu nestihla vypiť. A on si príde a už hundre.“
Obyčajnú informáciu o prihorených zemiakoch dokážeme pretaviť do príbehu. Príbehu v našej hlave, ktorá odráža náš pocit neuznania našej práce, našej hodnoty.

Veci sú TAKÉ, aké SÚ – len naše vnímanie na ne je INÉ.

Nijako neobhajujem mužovo správanie. Bolo by fajn, keby prišiel domov s úsmevom na tvári, rád, že vidí svoju ženušku. Namiesto do hrncov pozrie žene do očí, pohladí ju po tvári a povie jej: „Ďakujem Ti za večeru.“

ALE … bolo by to fajn z pohľadu ženy.
Ako to môže byť u muža? Poďme na ten príbeh ešte raz.

Príde manžel z práce. „Och, to je binec,“ pomyslí si, ale nič nehovorí, keď skočí na kocku z lega. „Čo robí celý deň? To si nemôže nájsť chvíľu, aby tu upratala?“ Nazrie do hrncov a emócie stúpajú. „Ešte aj zemiaky jej prihoreli!“ potichu preglgne a len sucho zahlási: „Tie zemiaky sú nejaké prihorené.“
Bolo by krásne, keby manžela po náročnom dni plného stresu v práci čaká čistá domácnosť, pokojná atmosféra a žena ho s úsmevom na perách privíta pozdravom: „Vitaj doma!“

Ó, áno, to by bolo ono.

Takýchto lekcií sa nám denne dostávajú desiatky. No, veď pozrite, čo vidíte?

Po náročnom dni sa vrátite domov, rada by ste si konečne oddýchli, otvoríte dvere a doma hotová pohroma, kam pozriete bordel. A to sú deti stále doma, veď je predsa korona.

Čo sa vo Vás deje? Nooo, začínam vidieť tie príbehy.

Veci v práčke, prádlo nevyvešané. Na stole ešte odrobinky z raňajok. Na „sto pro“ zas boli deti celý deň na tablete. Aspoň keby to prádlo vyvesili, umývačku vyložili. To chcem od nich tak veľa? Teraz je to všetko na mne!
Deti by Vám možno povedali, že dnes bol „fasa“ deň. Nestihli si dorobiť ani všetky úlohy. Starká volala, že potrebuje pomoc, namiesto hodiny boli u nej dve. „Mrzol“ internet, hotový projekt si dcéra obliala vodou, musela ho zachraňovať, aby nebolo potrebné robiť ho odznovu.

Čo vidím mojím zrakom, je len 8% skutočnej reality. Všetky ostatné percentá dávajú množstvo ďalších možností.

Takže ak nastane akákoľvek situácia, ktorá začne v Tebe vibrovať a turbulencie sa začnú zosilňovať, použi jeden z nástrojov, ktoré vnášajú pohodu do rodiny …

Zastav sa a skús zostať ticho. Dovoľ si pripustiť, že všetko je inak.

Urobíš tak veľa pre seba, pre svoje deti, pre svoju rodinu a tak pre celý svet. Ľahšie spracuješ svoje negatívne emócie. Nevypustíš výčitky, ktoré dopadnú ako ťažká kopa na niekoho z Tvojich blízkych. Zostaneš v neutralite, vo vlastnom ukotvení. Keď sa Ti toto začne dariť, ver, že začína nová etapa v Tvojom živote. V takom, v ktorom to chceš mať inak. Ale o tom, už je iný článok :-).

Janka